Patrik Garaj, Denník N│7.5.2018
Jedno percento. Toľko ľudí v dotazníkovom prieskume uviedlo, že Kamenné námestie v Bratislave považuje za vhodné miesto na stretávanie. Vyše deväťdesiat percent si myslí, že je špinavé, viac než polovica opýtaných sa na ňom necíti bezpečne a dve tretiny uviedli, že námestie nepovažuje za vhodné pre ľudí svojej generácie.
Ťažko si predstaviť horší imidž mestského centra medzi jeho obyvateľmi. Vedenie mesta o tejto negatívnej emócii pritom vôbec nemusí vedieť. Kvôli nevľúdnemu a nefunkčnému priestranstvu občania nechodia protestovať. Zároveň nie je ťažké si všimnúť, že väčšina ľudí Kamenným námestím i priľahlým Námestím SNP len prechádza a zdržuje sa tam minimálne.
Kto chce vedieť, prečo je to tak, alebo má dokonca ambíciu to zmeniť, musí sa ľudí najprv opýtať. Musí byť schopný rozoznať konkrétne problémy, dokázať navrhnúť nástroje posunu k lepšiemu a v ideálnom prípade celkový program pozitívnej zmeny. Presne toto má v pláne projekt Živé námestie. Jeho autori chcú z Kamenného námestia a Námestia SNP, ktoré majú ďaleko k ideálnemu stavu, vytvoriť zjednotený, funkčný a pozývajúci priestor, kde ľudia budú chcieť tráviť čas. Nastavenie projektu signalizuje, že by sa to mohlo podariť.
Rýchla i trvácna zmena
Gábor Bindics a Ivo Nesrovnal v rukách držia dva veľké fascikle a optimisticky hľadia do objektívov fotoaparátov. Zástupca Aliancie Stará tržnica minulý týždeň oficiálne odovzdal výsledky dvojročnej práce niekoľkých desiatok odborníkov primátorovi mesta. V projekte Živé námestie spojili sily ľudia okolo oživenej Starej tržnice a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Podieľali sa na ňom aj architekti z ateliéru 2021 a Laboratórium architektúry krajiny. Do plánu revitalizácie a zjednotenia Kamenného námestia a Námestia SNP bol od začiatku zapojený aj magistrát mesta.
Živé námestie má dva hlavné ciele. (pokračovanie v článku)